Stres je bežnou súčasťou života. Predovšetkým preto, že nie je v našich silách odstrániť každý jeden stresor. Dlhodobý stres nám ale ničím neprospieva, takže je v našom vlastnom záujme vedieť, ako naň naše telo reaguje. Preto sa pozrieme na to, čo je to adaptačný syndróm.
Dlhodobé pôsobenie stresu na organizmus človeka môže mať devastujúce účinky na jeho zdravie a psychiku. Okrem podráždenia sa môže dostavovať aj zvýšený krvný tlak, nevhodné spoločenské správanie, agresivita a mnoho ďalších nepríjemností, ktoré ovplyvňujú ako život postihnutého, tak aj ľudí v jeho okolí.
Stres ako taký tu ale nie je kvôli tomu, aby nás trestal. V dávnych dobách nám stres umožnil prežiť v nebezpečných podmienkach. Našim predkom dával silu bojovať, alebo ich donútil v život ohrozujúcej situácii utiecť. To, čo nám dnes nerobí dobre, je príliš veľké množstvo stresujúcich situácií počas krátkeho časového obdobia, očakávania spoločnosti (pravdepodobne nepretiahnete protivného nadriadeného kyjom po hlave) a naše vlastné reakcie naň (sme rozčúlení, čo celú situáciu ešte zhoršuje).
Poďte sa spolu s nami dozvedieť o strese ešte niečo viac. Vďaka tomu pochopíte, ako u človeka funguje adaptačný syndróm.
Obsah článku
Čo je adaptačný syndróm?
Adaptačný syndróm popisuje tri štádiá, ktorými prechádzame po tom, čo sme vystavení stresu. Prvýkrát s týmto termínom prišiel kanadský lekár, biológ a chemik, Hans Hugo Bruno Selye , ktorý sledoval reakcie myší na stres. Následne dospel k záveru, že reakcie myší nie sú ojedinelé a dajú sa aplikovať aj na ďalšie živé bytosti. (Typická reakcia na stres.) Medzi tieto fázy patrí poplašná fáza, fáza odporu a fáza vyčerpania.
Poplašná fáza
Poplašná fáza prichádza, keď je telo vystavené stresu. V tejto chvíli sa aktivuje reakcia bojuj, alebo uteč. Tieto dve protikladné aktivity vedú k tomu, že je človek schopný utiecť zo život ohrozujúcej situácie. Prípadne sa človek dokáže proti takémuto nebezpečenstvu chrániť. V tejto chvíli dochádza k zvýšeniu srdcového tepu, dôjde k uvoľneniu hormónu kortizolu a zvýši sa vám hladina adrenalínu. Vďaka tomu zrazu cítite príval energie. Ďalej sa táto fáza prejavuje rýchlejším tlkotom srdca, spotenými rukami a podobne.
Fáza odporu
Akonáhle pominie prvotný šok a fáza bojuj, alebo uteč, telo sa začne pomaly zotavovať. Začne kvôli tomu vyplavovať menšie množstvo stresového hormónu kortizolu, normalizuje sa krvný tlak a spomalí sa aj srdcový tep. Aj tak ale telo zostáva vo zvýšenej pohotovosti.
Niektoré stresové situácie trvajú dlhšiu dobu, takže telo počas tejto doby zostáva vo zvýšenej pohotovosti. V takom prípade dochádza k dlhodobej stresovej záťaži. Medzi príznaky stresu v tomto prípade patrí zhoršená schopnosť koncentrácie, podráždenosť a frustrácia. Tieto javy môžu spôsobovať zvýšenie krvného tlaku a zvýšenie cholesterolu. Citlivejší jedinci môžu mať aj astmatický záchvat.
Fáza vyčerpania
Posledná fáza je výsledkom dlhodobého alebo chronického stresu. V takej chvíli sa môže človek cítiť bezmocný a necíti žiadnu nádej. Tiež môže byť unavený, môže prechádzať syndrómom vyhorenia, môže trpieť depresiami a úzkosťou a môže mať menšiu toleranciu voči ďalšiemu stresu. Niektorí ľudia môžu na túto situáciu reagovať aj chronickým únavovým syndrómom.
Kedy sa adaptačný syndróm objavuje?
Najvýraznejšie je možné adaptačný syndróm vnímať pri vypätých životných situáciách.
Patria medzi ne:
- Strata práce
- Finančné problémy
- Zdravotné problémy
- Rozpad rodiny a vzťahov
- Trauma
Zároveň platí, že čím dlhšie ste v strese, tým viac podlamuje vaše fyzické a psychické zdravie. Z toho dôvodu je vhodným riešením psychologická pomoc, pomoc okolia a prípadne aj pomoc podporných organizácií, ktoré pomáhajú ľuďom v tiesnivej životnej situácii.
Čo sa s tým dá robiť?
Hoci je stres bežnou súčasťou nášho života av niektorých situáciách nám umožňuje zo seba dostať maximum, pokiaľ sme pod jeho dlhodobou nadvládou, väčšinou nám to neprináša nič dobré. Z toho dôvodu je dôležité vedieť, ako sa mu efektívne brániť. Preto sa pozrieme na pár tipov a trikov, ktoré by vám mohli s jeho prekonávaním pomôcť.
Bylinky
Prvým tipom je užívanie bylinných doplnkov stravy na stres, ktoré obsahujú ašvagandu. Ašvaganda (alebo tiež withanie snodárna) je rastlina, ktorá je veľmi populárna v indickej Ayurvéde, kde sa používa na široké spektrum rôznych problémov. Najčastejšie sa spája s podporou spánku, ktorý je dôležitý ako pre fyzické zdravie, tak aj pre psychickú pohodu. Tiež sa používa pri zvládaní úzkostí, zlej nálady a stresu. (Má totiž potenciál kontrolovať mediátorov stresu.) Pokiaľ teda cítite v poslednej dobe nervozitu a napätie, môžete ju vyskúšať.
Meditácia
Skoro všetci obdivujú pokoj východných učencov, ktorí sa venujú meditácii aj niekoľko hodín denne. Vám na začiatok bude stačiť, keď meditáciu vtlačíte do voľných 5 minút počas obedovej pauzy. Posaďte sa na pokojnejšie miesto, kde vás nebude nikto rušiť, zatvorte oči a skúste sa zamerať na svoj vlastný dych. Dýchajte zhlboka do brucha a sústreďte sa na prítomný okamih. Ak chcete, svoju relaxáciu môžete podporiť počúvaním meditačnej hudby.
Cvičenie
Od stresu vám môže celkom dobre pomôcť aj cvičenie. Zatiaľ čo niekomu vyhovuje, keď sa môže zo stresovej záťaže vybiť (napríklad pri boxe, alebo pri inom bojovom športe), ďalším ľuďom vyhovuje pokojnejšia joga, ktorá im pomáha upokojiť telo i myseľ. Žiadny z týchto športov nie je lepší ako iný. Kľúčové je, aby vás bavil, prinášal vám úľavu a dokázali ste pri ňom vydržať.
Ako na stres reagujete vy?
Zdroje informácií
https://konecdepky.cz/stres/ – Prečo stres vzniká a 5 tipov, ako ho zvládať (slovensky)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Stres – Stres (slovensky)
https://www.healthline.com/health/general-adaptation-syndrome – Všetko o adaptačnom syndróme (anglicky)
https://www.healthline.com/nutrition/ashwagandha – 9 benefitov Ašvagandy (anglicky)
https://www.mayoclinic.org/healthy-lifestyle/stress-management/in-depth/stress-relievers/art-20047257 – Ako si uľaviť od stresu (anglicky)
