Čo stojí za záchvatmi hnevu u malých detí vo dne alebo v noci?

Záchvaty hnevu u štvorročného dieťaťa sú pomerne normálne. Nielen, že dieťa reaguje na niečo, čo mu zakazujeme, ale taktiež si vymedzuje svoju osobnosť a priestor. Záchvaty hnevu u starších detí by však nemali byť také časté, pretože už majú oveľa viac rozvinuté chápanie. Čo spôsobuje záchvaty hnevu u školáka? A ako je to s hnevom u dospelých?

Záchvaty hnevu u ročného dieťaťa môžu nejedného relatívne novopečeného rodiča prekvapiť. Veď ich potomok bol ešte nedávno taký spokojný a dobrý! Tak prečo zrazu nie je? Robíme niečo zle?

Aby sme vás trochu upokojili, nie vždy je vina na strane rodičov. Veľakrát je to jednoducho len vývoj, ktorý poukazuje na to, že dieťa si oveľa viac uvedomuje samo seba. A aj keď je to nepríjemné, môže tým dávať najavo sklamanie a ďalšie emócie, s ktorými sa nevedia vysporiadať tak, ako to vieme my dospelí.

Z toho dôvodu je dôležité záchvatom hnevu trochu rozumieť a nie hneď dieťa osočovať z neposlušnosti alebo z nevhodného správania. Inokedy je naopak potrebné poznať, že dieťa skúša vaše hranice a treba mu nastaviť mantinely.

Malé deti a záchvaty hnevu

Záchvaty hnevu u dvojročného dieťaťa vnímame ako niečo, čo by sme si dokázali v priebehu výchovy odpustiť. Lenže, nech mnohokrát robíte čo chcete, ony aj tak prídu. A vám akurát pokazí deň.

Avšak, skúste sa nad tým trochu zamyslieť. Rodičia a ďalší dospelí ľudia majú schopnosť (a tiež možnosť) rozhodovať o svojom živote. Môžete ísť behať von, keď máte na to chuť. Môžete si ísť kedykoľvek pre čokoládu do skrine. Alebo sa môžete rozhodnúť, že sa vám nechce do práce a vezmete si dovolenku. Avšak dieťa o sebe rozhodovať nemôže. Je úplne závislé od toho, čo po ňom chceme. Aj keď by ono samo chcelo robiť niečo iné. No, nie je to frustrujúce? Pokiaľ sa na detský záchvat hnevu pozriete touto optikou, bude pre vás zrazu oveľa pochopiteľnejšie.

A ako už sme sa zmienili v úvode, ako dieťa starne, začína sa správať ako samostatná jednotka . Zároveň ale nemusí vedieť dospelo spracovávať emócie a vnemy , ktoré k nemu prichádzajú. Preto sa zamyslite nad tým, či za zlosťou nemôže byť napríklad strach, alebo frustrácia.

Čo keď príde záchvat hnevu v noci?

Niektorí ľudia hovoria, že dieťa by si nemalo zvykať na to, že rodičia splnia všetky jeho priania. Na druhú stranu, týmto postojom svetu hovoríte, že na detských emóciách nezáleží a že je v poriadku, keď niekomu nevyjdete v ústrety. Čo najskôr už neznie tak vznešene, ani výchovne.

Hoci sú záchvaty hnevu v noci u dieťaťa nepríjemné, najlepšou voľbou bude, keď dieťa uistíte, že ste s ním a že ho máte radi. Na každého funguje niečo iné, ale pevným a vrelým objatím nemožno prakticky nikdy nič pokaziť.

Ako si so záchvatmi hnevu pomôcť a ako im predchádzať

Zlosť je jedna z emócií. Je preto úplne normálne ho čas od času cítiť a nie je potrebné sa za neho hanbiť . Dôležitejšie je, aby sme ho vedeli správne ventilovať . U detí, ktoré ešte nie sú rozumné, je potrebné, aby ste ich nebili. Aj keď vás veľmi svrbí ruka. Čo si z toho totiž dieťa odnesie do budúcnosti? Že ak je nahnevané, môže biť aj ono vás. Takže nakoniec sa z toho stane nekončiaci boj presýtený zúfalstvom.

Najlepšie je, ak sa vy aj vaše dieťa naučíte spoločne poriadne nadýchnuť. A primerane situácii a veku budete (pokojne) hovoriť o tom, čo sa stalo a čo by ste potrebovali na to, aby ste sa mohli zase upokojiť a cítiť sa v pohode. V preklade to znamená, že ak vás bolí hlava a dieťa hlučí, nebudete naň kričať, ale pokojne mu poviete: Prosím, mohol(a) by si si chvíľu hrať sám(a)? Bolí ma hlava a potreboval(a) by som chvíľu odpočívať. Ale môžeme sa spolu pohrať popoludní/večer/zajtra (akýkoľvek iný časový interval, ktorý bude dieťa chápať).

Ako je to so záchvatmi hnevu u starších detí?

Za záchvatom hnevu u starších detí môže byť zanedbávanie jeho duševných potrieb a preťažovanie . Dieťaťu je často jedno, že môže chodiť na niekoľko krúžkov týždenne, keď nemá čas na odpočinok a na aktivity, ktoré môže robiť len tak pre radosť. A tiež by bolo mnohokrát radšej, keby ste sa pravidelne zastavili a venovali mu svoju pozornosť. Pokiaľ sú ale záchvaty hnevu časté a cítite, že dieťa dostáva to, čo potrebuje, vezmite ho k detskému psychológovi. Nedá sa totiž vylúčiť nejaká choroba, alebo porucha (napríklad ADHD ).

Záchvaty hnevu a dospelí

Aj dospelí sú často nahnevaní. Potom siahajú po alkohole, alebo niečo rozbijú. Alebo sa poriadne pohádajú a povedia niečo, čo neskôr ľutujú. Z toho dôvodu sa určite oplatí vnútorne upokojiť a konať až potom, čo opadnú najväčšie emócie.

Pomôcť vám s tým môže napríklad prechádzka alebo nejaký akčnejší druh športu. Zlosť a agresiu dokáže celkom účinne zahnať aj žuvanie žuvačky a stláčanie antistresového balónika. Nezabudnite dýchať a byť k svojmu okoliu úplne otvorení. To neznamená, že druhej strane vmetiete do tváre jej neschopnosť, ale jasne oznámite svoje potreby a postoje.

Akým spôsobom zvládate zlosť u detí au svojej vlastnej osoby vy?

Zdroje informácií

https://www.healthline.com/health/anger-issues – Problémy so zlosťou (anglicky)

https://www.yalemedicine.org/conditions/anger-issues-in-children-and-teens – Zlosť u detí a mladistvých (anglicky)

https://www.empoweringparents.com/article/child-rage-explosive-anger-in-kids-and-teens/ – Ako zvládať zlosť u detí? (anglicky)